História

Flauta je jedným z najstarších dychových nástrojov ľudskej civilizácie. Bola známa už starým Egypťanom, Grékom a Rimanom. Dokazujú to aj archeologické výskumy. Ako materiál na výrobu fláut boli používané najrôznejšie druhy dutých drevín, bambusu alebo kostí. Najstaršie známe vyobrazenie predchodcov zobcové flauty pochádzajú z 11. - 13.storočia. Pôvodne bola z jedného kusu dreva, neskôr sa rozdelila na tri časti.

Zobcové flauty, predovšetkým flauta altová, popr. sopraninová, dosiahli svojho najväčšieho rozkvetu v 16. storočia. Proti renesančnej flaute má barokový nástroj radu technických vylepšení. Zužujúce sa vŕtanie jej rozšírilo rozsah cez dve oktávy a dvojdierky pre posledné dva tóny pridali ďalšie chromatické tóny. Flauta tiež získala typický barokový vzhľad a výrobky barokových nástrojárov sú dodnes pôsobivými výtvarne umeleckými dielami. Touto premenou prechádzala flauta od polovice 17. do počiatkov 18. storočia. Najčastejšie hudobné formy písané pre zobcové flauty boli sonáty a triové sonáty, so sprievodom pre basso continuo. Nemenej početnú skupinu tvoria koncerty pre sólovú zobcovú flautu a orchester. Medzi autormi píšuci pre zobcovú flautu patrí napríklad Daniel Purcell, Henry Purcell, J.Ch. Pepush, J.Ch. Pez, Johan Sebastian Bach, G.Ph. Telemann, G.F. Handel, A. Vivaldi, Benedetto Marcello, G. Finger či J.J. Quantz.

              J.Ch. Pepush                                A. Vivaldi                      

Do polovice 18. storočia boli zobcové flauty vysoko cenené v celej Európe, ale čoskoro nastal pokles jej obľuby. Flauta náhle mizne z hudobnej praxe na viac ako 150 rokov. Príčinou jej zániku bola predovšetkým malá schopnosť dynamických odtieňov a matný, jednotvárny tón, ktorý sa v rastúcom orchestra nemohol príliš uplatniť. Priekopníkom znovuzrodenie zobcové flauty bol Angličan Edgar Hunt, ktorý napísal obsiahlu knihu Zobcová flauta a jej hudba a založil prvú školu hry na zobcovú flautu v roku 1935 v Londýne, ktorá funguje dodnes. Do 60. rokov 20.storočia sa zobcová flauta začala masovo používať pri hudobnej výchove a neskôr nastal posun k profesionálnemu chápanie tohto nástroja. V dnešnej dobe sa flauta uplatňuje predovšetkým pri interpretácii starej hudby v pôvodnom nástrojovom obsadení, ale prenikla aj do súdobej "klasické" a avantgardný hudby, jazzu aj popu.